Poradenstvo a konzultácie v oblasti ochrany ovzdušia

Monitorovanie emisií v podmienkach Slovenskej republiky

Základom našich právnych predpisov pre kontrolu a riadenie čistoty ovzdušia je úroveň týchto predpisov vo vyspelých krajinách so zohľadnením našich osobitostí. Zohľadňuje sa stav poznania vlastných znečisťujúcich látok a ich vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie, technické a ekonomické možnosti, nadväznosť na právnu sústavu Slovenskej republiky, predovšetkým na ústavu a tiež postavenie tejto problematiky v spoločenskom a politickom rebríčku naliehavosti jej riešenia. 

Od roku 2002 boli prijaté nové zákony, ktorými sa naša legislatíva stala porovnateľnou s environmentálnym právnym poriadkom EÚ. Právna úprava vytvára podmienky, ktoré zabezpečia, že kvalita ovzdušia sa udrží tam, kde je dobrá, a v ostatných prípadoch sa zlepší. V ochrane ovzdušia sa tak kladie v prvom rade dôraz na dosiahnutie takej kvality ovzdušia, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí ani životné prostredie.

Národná legislatíva v oblasti monitoringu emisií nadväzuje na legislatívu na európskej úrovni – Smernicu o integrovanej prevencii a ochrane ovzdušia (IPPC directive), ktorá ustanovuje požiadavku vykonávania emisných meraní. V tejto smernici sa špecifikujú požiadavky na monitoring, metodológiu, frekvenciu a postup vyhodnocovania. Implementácia týchto požiadaviek do národných legislatív jednotlivých členských krajín bola časovo podmienená.

Jasné stanovenie cieľov monitoringu je prvoradým predpokladom pre správnosť rozhodnutí o tom, ktoré znečisťujúce látky sa majú sledovať, ako a kde monitorovať a aká presnosť a správnosť meraní sa má vyžadovať.

Pri určovaní podmienky monitorovania, spôsobu monitorovania, druhov monitorovaných znečisťujúcich látok a ďalších súvisiacich veličín, počtu a rozmiestnenia stálych meracích miest sa prihliada najmä na:

• množstvo a škodlivé účinky znečisťujúcich látok odvádzaných zo zdroja a mieru rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva a životného prostredia,
• počet obyvateľov, ktorí budú priamo alebo nepriamo ovplyvnení najvyššími očakávanými koncentráciami znečisťujúcich látok alebo pachových látok v ovzduší pochádzajúcimi zo zdroja,
• umiestnenie zdroja v oblasti riadenia kvality ovzdušia,
• územné a funkčné prepojenie viacerých vybraných veľkých zdrojov.

Pravidelný monitoring má u nás legislatívny základ v zákone o ochrane ovzdušia č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o ochrane ovzdušia“), ktorý ustanovuje požiadavky na inštaláciu a prevádzkovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia a vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní. Pojem monitoring zahŕňa jednak kontinuálne a diskontinuálne meranie emisií s použitím emisných meracích systémov, ako aj kalibráciu a funkčné skúšanie kontinuálnych emisných meracích systémov.

Kontinuálny emisný monitoring je v európskych krajinách aplikovaný v nasledujúcich oblastiach:

• na veľkých energetických zariadeniach,
• na nových zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu
• na jestvujúcich zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu,
• na spaľovniach nebezpečného odpadu
• na špecifických zariadeniach a aktivitách používajúcich organické rozpúšťadlá.

Diskontinuálnymi emisnými meraniami sa v pravidelných intervaloch zisťuje emisná úroveň jednotlivých stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia. Výhodou oproti kontinuálnemu monitoringu sú značne nižšie náklady. Diskontinuálne emisné merania sa vykonávajú prevažne na takých zdrojoch, ktoré vypúšťajú nižšie množstvá emisií, a teda neprekračujú kritérium na povinnú inštaláciu kontinuálneho monitoringu podľa vyhlášky o monitorovaní.

Diskontinuálny emisný monitoring sa vykonáva pre nasledujúce účely:

• merania na preukázanie dodržiavania určených emisných požiadaviek podľa vyhlášky,
• preukazovanie dodržania podmienok prevádzkovania zdroja znečisťovania ovzdušia,
• merania iniciované sťažnosťami obyvateľov,
• merania na získanie povolenia na prevádzku zdroja (napr. nový zdroj, rekonštrukcia, zmena paliva a pod.),
• merania na zistenie množstiev vypúšťaných emisií s cieľom platenia poplatkov za znečisťovanie ovzdušia,
• merania na kalibráciu kontinuálnych emisných meracích systémov a kontrolu ich funkcie (napr. pri uvádzaní nových kontinuálnych meracích systémov do používania a periodické kontroly).

Podľa zákona o ochrane ovzdušia jedným zo základných nástrojov zabezpečovania dobrej kvality ovzdušia je riadenie prípustnej úrovne znečisťovania ovzdušia pri prevádzke stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia prostredníctvom určených limitov, všeobecných podmienok prevádzkovania a technických požiadaviek („emisné požiadavky“). 

S prevádzkou stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia súvisí aj potreba zisťovania množstva emisií vypúšťaných znečisťujúcich látok na účely:

• poplatkov podľa zákona č. 190/2023 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia,
• preukazovania dodržania určenej emisnej kvóty znečisťujúcej látky podľa legislatívy o obchodovaní s emisnými kvótami,
• registra množstva emisií, ktorý je nevyhnutný pre hodnotenie dodržania medzinárodných záväzkov SR (národné emisné stropy), hodnotenie tendencií znečisťovania ovzdušia a prijímanie potrebných opatrení na zabezpečenie dobrej kvality ovzdušia.

Monitorovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia je aj nedeliteľnou súčasťou integrovaného povoľovania podľa zákona č. 39/2013 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Diskontinuálne vykonávané oprávnené merania emisií, merania kvality ovzdušia, kalibrácie, skúšky a inšpekcie zhody automatizovaných meracích systémov emisií (AMS-E) a automatizovaných meracích systémov kvality ovzdušia (AMS-KO) na úradné účely konaní podľa zákona o ochrane ovzdušia, zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP sa označujú spoločným názvom oprávnené technické činnosti.

Prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia zabezpečujú oprávnené technické činnosti prostredníctvom oprávnených osôb. Oprávnenou osobou je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykonáva oprávnené technické činností spravidla ako trvalú podnikateľskú činnosť a ktorá súčasne spĺňa podmienky podľa § 58 zákona o ochrane ovzdušia – má:

• najmenej jednu zodpovednú osobu, ktorej MŽP SR vydalo osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti, 
• živnostenské oprávnenie na viazanú živnosť pre vykonávané odbory oprávnených technických činností (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; viazaná živnosť na príslušný predmet podnikania v položke č. 78 v prílohe č. 2 k živnostenskému zákonu),
• osvedčenie o akreditácii podľa všeobecných akreditačných noriem ISO/IEC 17025 (merania, skúšky, kalibrácie) a podľa ISO/IEC 17020 (inšpekcie zhody),
• osvedčenie o plnení notifikačných podľa zákona o ochrane ovzdušia a vyhlášky MŽP SR č. 299/2023 Z. z., ktoré vydáva národný notifikačný orgán (Slovenská národná akreditačná služba „SNAS“ v správnom konaní podľa zákona č. 53/2023 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody).